Zhlukovanie a dunenie hradu, ktorý vyzeral ako steampunk, smiešne temperamentné vytie šľahanie mladej Sophie vysoko nad mestskými domami v tanci, mladý Markl, ktorý sa transformoval v starca, a kráčajúci - ale nie hovoriaci - strašiak, ktorý pomáha starej Sophie s práčovňa. Pre tých, ktorí videli Štúdio Ghibli’s Howl’s Moving Castle , tieto scény sa dajú ľahko vybaviť, ale zábavné je, že sa v knihe nenachádzajú.
Áno, je to pravda. Predtým, ako Hayao Miyazaki uviedol do života pravdepodobne jeden zo svojich najpestrejších a najpríjemnejšie romantických animovaných filmov, Howl’s Moving Castle bola kniha, ktorú napísala Angličanka menom Diana Wynne Jones . Kniha vyšla v roku 1986 a ak tomu uveríte, je plná ešte väčšej romantiky a humoru ako adaptácia Miyazakiho z roku 2005 - nehovoriac o tom, že kniha má dve pokračovania!
Ako dlhoročný fanúšik Ghibli, ktorý sa na prvý pohľad zamiloval do milostného príbehu Howla a Sophie - alebo možno len do Howla - to bola pre mňa celkom úžasná správa. Ale keďže kniha bola na pultoch knižníc takmer 20 rokov predtým, ako sa jej príbeh dostal do rúk Studio Ghibli, bolo rovnako mätúce, že som nikdy nevedel, že táto kniha vôbec existuje, natož že príbeh pokračoval ďalšími dvoma knihami.
Štúdio Ghibli však pomohlo priblížiť príbeh filmu Howl’s Moving Castle širšiemu publiku, Jones ani jej kniha nie sú uvedené v titulkoch filmu ani v ukážke. Okrem toho Jonesová, ktorá zomrela v roku 2011, nebola známa ani pre svoj príbeh Howl a Sophie.
Namiesto toho sa detský spisovateľ beletrie a fantasy stal obľúbeným pre Kroniky Chrestomanci , ktoré sledujú dobrodružstvá multi-paralelného vesmíru magických členov rodiny Christophera a Cat. Po mnoho rokov, na moje veľké zdesenie, kniha Howl’s Moving Castle žil v tieni známejších Jonesových sérií - navyše ja a pravdepodobne aj veľa fanúšikov som príbeh vždy nepochybne spájal s Miyazakiho obvyklou tvorivou brilantnosťou.
Stále sa nedá tvrdiť, že keď Miyazaki priniesol Howl’s Moving Castle na veľkú obrazovku, to bol začiatok návratu knihy do centra pozornosti. Jonesov román vyhral cenu Phoenix za najlepšiu detskú knihu v roku 2006, rok po premiére filmu, kedy sa predávajú knihy pre Howl’s Moving Castle pri prvom vydaní ďaleko prekročený. Nakoniec, 1,5 hodiny vytie jednoducho nestačí - oveľa lepšie je mať 429 strán.
(obrázok: Knihy Greenwillow)
Do tej doby venovali knihy Chrestomanci všetku pozornosť a napodiv nikdy neexistoval ich film, povedal Jones počas rozhovor s Publishers Weekly späť v roku 2008. Teraz Howl knihy sa hľadajú po celom svete, takže je to pekné. A procesia ľudí, ktorá už bola obrovská, sa zvýšila - zdvojnásobila a strojnásobila - všetkých ľudí, ktorí sa chcú oženiť s Kvíľaním.
Našťastie, Howlove dlhé vlasy, diabolské kúzlo, trblietavé náušnice a sklovozelené oči, ako ich Sophie v knihe nazýva, sú pravdivé pre pôvodný príbeh - rovnako ako múdra plachosť mladej Sophie, než ju v obchode s klobúkmi jej rodiny navštívi čarodejnica odpadu a zmenila sa na odvážnu 90-ročnú ženu, ktorú je potrebné vyčistiť. Myšlienka transformačných postáv Sophie sa vlastne zrodila z Dianninej novoobjavenej a veľmi vážnej, alergia na mlieko v roku 1984. Záhadne takmer stratila použitie nôh a musela chodiť s palicou.
Celkový príbeh knihy je ako z filmu - potom, čo sa z nej stala stará žena, Sophie utečie z domu a nečakane sa ocitne ako upratovačka v čarodejníckom Howl’s moving Castle. V spolupráci s Calciferom, hlasným ohnivým démonom hradu, sa Sophie snaží nájsť spôsob, ako zlomiť jej prekliatie, ako aj vyslobodiť zženštiteľné Kvílenie od starodávneho kúzla, ktorému sa zdá byť zotročený.
Samozrejme, ako pri väčšine kníh sfilmovaných, existujú aj určité rozdiely. Napríklad bezmenné mesto vo filme sa v skutočnosti volá Ingary a východiskový materiál Sophie je najstaršou z nie dvoch, ale troch sestier, pričom dvaja mladší súrodenci sa volali Martha a Lettie. V jednej chvíli v knihe Howl prepadne Lettie, ktorá sa ukáže byť skutočne maskovanou Martou. Ghibli’s Markl sa v knihe v skutočnosti volá Michael a je skôr vysokým, tmavým a pekným mladým mužom ako malou dospievajúcou ryšavou v Miyazakiho adaptácii.
Calcifer, aj keď má rovnaké spôsoby, je opísaný tak, že v knihe vyzerá oveľa viac ako démon, ktorý je tvorený plamenmi divokej modrej farby so zelenými plameňmi pre vlasy a červenými plameňmi pre oči.
Jones mal samozrejme premiéru filmu a povedal o rozhovor po filme že jej najobľúbenejšie scény boli padajúce hviezdy, kde hrad padá na kusy a, samozrejme, jej milovaný Calcifer.
Myslel som si, že ohnivý démon Calcifer je úžasný, uviedol v rozhovore Jones, ktorý označil Miyazakiho film za bohatý a zvláštny. Dodala: „Nebol taký, ako som ho vykreslil v knihe, ale bol úžasný.
Samotný Howl’s moving Castle je v knihe tiež veľmi odlišný a je opísaný ako vysoký a tenký a ťažký a škaredý a skutočne zlovestný. Zatiaľ čo zámok Mijazaki vyzerá skôr ako diskombobulovaná hračka pre nesprávne fungovanie - oveľa farebnejšia a milšia.
(obrázok: Studio Ghibli)
V tom istom rozhovore uviedla, že predtým, ako videla film, videla najskôr Miyazakiho obrázky, a pomyslela si: Toto nie je hrad, ktorý som napísal. Čo sa mi však na ňom páčilo, bolo, že malo svoju vlastnú výraznú a často dosť hrozivú osobnosť. Môj hrad bol vysoký a tenký a vyrobený z blokov pravdepodobne uhlia ... Miyazaki to pretavil do fantázie.
Ale asi najprekvapivejším rozdielom, bez toho, aby sme rozdali príliš veľa spojlerov, je to, že vzťah medzi Howlom a Sophie je pre väčšinu knihy veľmi nestály. Naozaj nemôžu stáť okolo seba a vytvára komediálne rozprávanie. Vo filme Miyazakiho je Sophie celkom vytiahnutá s Howlom z cesty a Howl na ňu veľmi rýchlo nasadí kúzla, ktoré hneď prezradia, že vie, že je pod kúzlom. V knihe to tak nie je.
Sophie je pod kúzlom pozná iba Calcifer pre väčšinu príbehu a Howl a Sophie sú si navzájom veľmi hrdlo, medzi neustálym upratovaním Sophie a neustálym prenasledovaním Howla po dievčatách, ktoré nie sú Sophie. Ich náklonnosť samozrejme rastie, rovnako ako vo filme, ale v Jonesovom románe je ešte veľa výbuchov, ktoré si môžete vychutnať, s prírastkami úplne nových postáv a čarodejníckych dobrodružstiev, z ktorých vo filme nie sú vôbec vidieť.
Vo vnútri knihy sa nachádza aj venovanie, Toto je pre Stephena, a ďalej vysvetľuje, že Jones začal písať Howl’s Moving Castle potom, čo jej túto myšlienku navrhol mladý chlapec v škole, ktorú navštevovala. Požiadal ju, aby napísala knihu s názvom Pohyblivý hrad, a príbeh bol na svete. Ale Jones má s príbehom svoje vlastné silné väzby, pretože je najstaršou z dvoch sestier sama, jej vlastné alergické ochorenia naštartovali vznik Sophie a jedna z jej impozantnejších tiet bola predlohou pre Čarodejnicu z odpadu.
hviezdne vojny vs. titanic
Možno aj preto sa Jones rozhodol, že jedna kniha o Howlovi a Sophie nestačí, a tak napísal dve pokračovania Howl’s Moving Castle . Hrad vo vzduchu ( Howl’s Moving Castle 2) sa odohráva rok po počiatočnom príbehu Howla a Sophie a zameriava sa na krajiny ďaleko na juh od Ingary, kde sa mladý obchodník s kobercami menom Abdullah stretáva a zamiluje do princeznej. Keď je princezná unesená, letí Abdullah na svojom čarovnom koberci, aby ju zachránil, ale nie skôr, ako sa Howl a Sophie dostanú do neporiadku.
V roku 2008 publikoval aj Jones Dom mnohých spôsobov ( Howl’s Moving Castle 3), ktorý rozpráva príbeh hrdinky Charmain Bakerovej, ktorá pri starostlivosti o chalupu svojho veľkého strýka zistí, že dom dokáže ohýbať priestor a čas a stretáva množstvo magických priateľov v rôznych magických svetoch. Jedným z tých svetov je Kráľovské sídlo, kde kráľ a jeho dcéra zúfalo hľadajú legendárneho Elfgifta. Nie je to dlho, kým nie je povolaná na pomoc nejaká čarodejnica Sophie, v ktorej sú vytiahnutí Howl a Calcifer.
Napriek rozdielom medzi Jonesovým Howl’s Moving Castle a Miyazakiho filmová adaptácia, Jones hovorí, že vďaka filmu dostal príbeh nový život a novú fanúšikovskú základňu.
[Miyazaki] pochopil moje knihy tak, ako to ešte nikto nikdy neurobil, povedal Jones v rozhovore o filme. Ak niekoho milujete dosť, aj vo vašom okolí sa dejú najrôznejšie veci a môžete dosiahnuť veľké veci, aj keď sa svet okolo vás rozpadne na kusy ... Je to, ak chcete, istá forma čarodejníctva.
(odporúčaný obrázok: Studio Ghibli)
Victoria Davis je novinárka na voľnej nohe pre časopis The Mary Sue a ďalšie publikácie v USA, ako napríklad Isthmus, Capital Times, SDNews a Hidden Remote. Dievča Otaku skrz-naskrz, Victoria miluje všetko umenie a zábavu. Mimoriadne sa venuje anime a filmu, väčšinu svojho voľného času trávi vo filmoch alebo s nosom v mange.
Mary Sue môže získať províziu pre pridružené výrobky zakúpené prostredníctvom odkazov.
Chcete viac takýchto príbehov? Staňte sa predplatiteľom a podporte web!
- The Mary Sue má prísnu politiku komentovania, ktorá zakazuje, ale nie je obmedzená na, osobné urážky ktokoľvek , nenávistné prejavy a trollovanie.—
