Reakcia na Avu DuVernay’s Vráska v čase bol jednoznačne rozdelený. Zdá sa, že reakcia prichádza na to, či s vami film prekypujúci serióznosťou prehovoril na osobnej, intímnej úrovni. Tí, ktorí si to pochvaľujú, zväčša nehovoria o filmovaní alebo rozprávaní príbehov; sú v ňom pre emocionálnu rezonanciu a osobné spojenie. Mnoho ľudí jednoducho necítilo to spojenie, a to je v poriadku. Urobil som to, hlavne preto, lebo som stále myslel na to, koľko by pre mňa ten film znamenal, keby existoval, keď mi bolo deväť alebo desať rokov, teda vek, keď som čítal knihu Madeleine L’Engleovej.
Rovnako ako u mnohých ďalších, Vráska v čase pre mňa znamenal svet. Nečítal som ju niekoľko desaťročí, a tak som sa o pár mesiacov dozadu vrátil do knihy. Dal som tomu dostatok času, aby som sa usadil vo svojej chronicky strašnej pamäti, takže som nešiel do toho s desiatkami, ale čo s touto časťou !? porovnania v popredí mojej mysle. Aj napriek tomu boli zmeny, ktoré film urobil, markantné. Niektoré mali úplný zmysel pri prispôsobovaní toho, čo sa už dávno nazývalo nesfilmovateľnou knihou. Som si istý, že iní boli rovnako potrební, ale nechali ma, ako by mi niečo dôležité chýbalo.
Pozrime sa na niektoré z najväčších zmien románu. Možno môžeme objasniť niektoré z dôvodov, prečo nie všetci cítili rovnaké spojenie s filmom ako v prípade knihy. ( Spojlery pre knihu aj film pred nami!)
Murraysovci
Špecifiká rodiny Murrayovcov sa od knihy veľmi líšili. Megove dvojčatá boli úplne rozrezané, pravdepodobne aby nepreplnili zameranie na Meg a Charles Wallace. Avšak DuVernay poukázal že ak sa pokračovania budú vyvíjať v súlade s knižnou sériou, ktorá sa zameriava predovšetkým na dvojčatá, Murraysovci sú už etablovaní ako úžasná rodina, ktorá si adoptuje deti. Takže možno existuje priestor pre rast tejto rodiny.
Obsadenie Meg ako dievčaťa zo zmiešaných rás (rovnako ako rozmanitosť pani a obsadenie Charlesa Wallacea ako adoptívneho syna) bolo odchýlkou od knihy a samozrejme vždy existovalo veľa rasistických trollov kto by to videl ako nevýhodu. Ale my tu nie sme pre nich a ich hrozné názory. Pre toľko čitateľov bola Meg prvýkrát, čo sme videli protagonistu ako ona: mladé dievča, ktorého brilantná myseľ - to, čo z nej robí outsidera so svojimi rovesníkmi - je nakoniec zdrojom jej hrdinstva. V čom Ozval sa DuVernay jej milostný list čiernym dievčatám, stavia mladé čierne dievčatá do centra tohto zastúpenia. Meg’s cesta sebaprijatia cítil sa tak osobne a tak intímne špecifický, že táto zmena príbeh iba vylepšila.
Meg
Časť Meg, ktorú je ťažké umiestniť na obrazovku, je jej lesk. Áno, vieme, že Meg je inteligentná - génius - ale mohol by film zachytiť, aká zvláštna je jej myseľ? Keď som ju maľoval ako vyvrheľa medzi svojimi rovesníkmi, pripadalo mi to ako celkom obyčajná skôr dievčenská aktivita, než ako príbeh dievčaťa, ktorého myseľ je taká jedinečná, že sa nedokáže spojiť s inými ľuďmi. A ak nedokážeme pochopiť úroveň, na ktorej pracuje Megina myseľ, ako môžeme pochopiť Charlesa Wallacea, ktorý v knihe môže občas čítať myšlienky svojej sestry a kto dokáže porozumieť vetru, ktorý hovorí so stromami?
Mali ste pocit, že myseľ filmu Charlesa Wallacea operovala v inom lietadle? Alebo že bol iba obzvlášť brilantný?
Pani
Vyobrazenie troch pani sa bude od knihy vždy líšiť, pretože toľko, čo ich postavy charakterizuje, je - ako Charles Wallace - ich neopísateľnosť. Mnohé zmeny, ktoré tieto tri ženy vykonali, sú povrchné: ich oblečenie alebo použitie moderných citácií pani Who. (Aj keď pripúšťam, že som nebol citovo pripravený počuť jej citát.) Hamilton .) Ale v knihe Kalvín popisuje týchto troch ako strážnych anjelov a poslov Božích. V románe je v skutočnosti veľa zmienok o Bohu. Čo nás privádza k ďalšej veľkej zmene ...
Náboženstvo
Keď premýšľam nad tým, ako veľmi som túto knihu miloval ako dieťa, vôbec si nespomínam na všímanie si náboženských prvkov. Ale pri opätovnom prečítaní to bolo celkom zrejmé. To nie Kroniky Narnie, ale Meg sa hovorí, že bola Bohom povolaná k svojmu súčasnému účelu, ako inšpirácia sa používajú biblické verše a celá bitka dobra proti zlu bola celkom pevne zakorenená v kresťanskom kontexte.
Som za to, aby som náboženstvo vynechal zo zábavy pre deti, ale v tomto prípade sa nezdalo byť ničím nahradené, takže by bolo všetko ponechané - od toho, čo sú pani a prečo sú tu, až po podstatu zla. postavy bojujú - chýba im osobitosť, ktorú by mohla použiť.
Hovoriac o …
christina ricci ako stredajší addams
IT a temnota
Okamžitým rozdielom medzi knižným IT a filmovým IT je jeho vzhľad, pričom prvý javí ako obrovský mozog a druhý strašidelnú masu tmavých úponkov. Zdá sa to však bezvýznamné. No, nejako. K tomu sa ešte vrátime.
Vo filme je temnota, s ktorou naši hrdinovia bojujú, zodpovedná za negatívne emócie na Zemi. To je dôvod, prečo sa zlé dievča od suseda oberá o Meg a prečo, ako sa dozvedáme, susedka bojuje s vlastnou sebaúctou a možnými poruchami stravovania. Preto je Calvinov otec k nemu krutý. Je to zdroj deštruktívneho správania ľudí.
V knihe je sila Čiernej veci dosť neurčitá, a preto je taká desivá. Je to všetko pohlcujúci tieň a desivá prázdnota. A rovnako ako v iných knihách, je takmer nepopísateľný, okrem toho, ako dáva postavám pocítiť, čo je úplne bez nádeje. Tma bola mojím prvým pochopením hlbokého smútku a depresie. IT filmu vyzerá strašidelne, ale kniha Black Thing ma ochladila spôsobom, aký som nikdy nezažil.
Teta Zviera a všetko po
Vo filme, keď sa pán Murray snaží tessovať bez Charlesa Wallacea, ktorý je stále pod kontrolou IT, ho Meg zastaví. V románe je úspešný a spolu s Meg a Calvinom sa preskupili na planéte zvanej Ixchel. Tam má Meg tendenciu tvora, ktorý sa volá teta zviera. (Musí sa tiež pokúsiť vysvetliť temnotu druhu bez viditeľného zraku, ktorý čitateľom pomôže pochopiť, aká silná je táto sila.)
Jennifer Lee, ktorá napísala scenár, hovoril o vynechaní filmu tety Beštie a jej vysvetlenie má úplný zmysel. Ako hovorí, teta zviera bola súčasťou knihy, ktorá poskytovala podporu, ale poskytla aj odpoveď. Toto bola cesta, ktorú sme prepracovali, kde nikto nedá Meg odpoveď. Musí si ju nájsť sama. Navyše pravdepodobne stále nepridáva k behu ďalších 20 minút.
Ale opäť, po odstránení príbehu knihy, je jej nahradenie zmätené.
Po prvé, aj keď chápem túžbu pána Murraya poponáhľať sakra z tohto miesta, ktoré bolo jeho väzením na štyri roky, jeho ochota opustiť Charles Wallace bola bezcitná. V knihe ho môžeme vidieť, ako dodržuje slovo a vracia sa po syna. Vo filme je ťažké nezdieľať Meginu neveru, že to bude možné, čo znamená, že musíme veriť, že pán Murray je pripravený opustiť svojho syna.
V knihe aj vo filme je to práve Megina láska, ktorá zachráni Charlesa Wallacea. V origináli povedala, že má jednu zbraň, pomocou ktorej bojuje s IT, a niečo, čo nemá. Skutočnosť, že jej zbraňou nakoniec bude láska, zapadá do širšieho, zdanlivo paradoxného posolstva knihy: že tento svet si zjavne cení intelektualizmus, ale ten čistý intelekt je tiež záporák. Bezmyšlienkovitá inteligencia je to, proti čomu hrdinovia neustále bojujú: Charles Wallace je hypnotizovaný monotónnym prednesom časových tabuliek, pretože tento čin je až doteraz pod úrovňou jeho brilantnosti; v knihe je Meg učiteľmi považovaná za pomaly sa učiacu, pretože ju nútia robiť jej matematické problémy dlho a chce len nechať svoju myseľ napredovať. Medzi mozgom (ako bolo pôvodne vyobrazené IT) a tým, čo s ním človek dokáže, je obrovský rozdiel.
Kniha oslavuje slobodné myslenie, tvorivosť a inteligenciu, ktorá prekonáva jazyk. Film oslavoval lásku. A hoci je to úžasná správa, zistil som, že mi chýba komplexnosť vízie knihy.
Čo vy všetci? Čo vám z knihy chýbalo (alebo nechýbalo)? Boli zmeny, ktoré sa vám páčili? Povedzte nám svoje myšlienky!
(obrázok: Disney)
